*1985, Nové Zámky (SK)
„Maľba Patrície Koyšovej je „maľovaná“ netradičnými nástrojmi, akými sú mop alebo vzduch. Štrich a škvrna nie sú len zafixovaným výsledným tvarom po dopade rozprsknutej, rozfúknutej, vyliatej či otlačenej farby. Sú dôvodom, prečo maľba vzniká.
Podobne ako s paradoxom nestáleho ohniska, ktoré je premenlivé, je to aj s paradoxom priestorovej ilúzie jej obrazu, keď blízke zdá sa byť vzdialené a malé ako zväčšené. Toto obsahové a vizuálne pnutie v maliarskom procese prináša významy maľby, ktorá sa vyjadruje asociatívnou skladbou tvarov a farieb a pomáha si osobitým autorským rukopisom. Aj preto je takýto prístup blízkym surrealistickým princípom tvorenia. Maľba krajiny sa vynára akoby zo sna, z náhodne a spontánne vzniknutej farebnej skrumáže. Ako vízia pripomína čínsku štetcovú maľbu či krajinomaľbu, vodopád, ale ňou v skutočnosti nemá byť. Je maliarskou hrou Patrície Koyšovej, ktorá sa prejavuje esteticky pôsobivo a scénicky organizovane v sériách, opakovaniach, ale aj v deštrukčnom zásahu, keď čisté organické štruktúry sú napadnuté surovou drsnou maliarskosťou ako v rukopise, tak aj v myšlienkovom zámere.
Je zároveň maľbou, ktorá sprostredkúva osobný svet autorky. Jej metóda „maľby pre maľbu“ je aktivovaná z pozície autorky-ženy, ktorá mapuje, sníma, pozoruje okolitý svet, a hrá sa s jeho formami. Táto hra je spôsobom, ako prostredníctvom nej vypovedať o svete, v ktorom žije.“
text Gabriela Garlatyová k výstave ZOOM, Danubiana 2018
